Problematika vstupov pre poľnohospodárstvo

Problematika externých vstupov do poľnohospodárstva sa stala kvôli rozhodovaniu Bruselu a špekulantov aktuálnou a žiaľ kvôli geofyzikálnym, teda aj biosférickým a ekonomickým zmenám zostane aktuálnou s tým, že externé vstupy pre poľnohospodárstvo vytvárajú nečakané negatívne externality.

Súčasná situácia

V súčasnosti resp. podľa aktuálnych štatistík v USA pripadá na každú v poľnohospodárstve vyprodukovanú kalóriu desať kalórií na strane vstupov. V Európe je situácia podobná. Externé vstupy sú tvorené hlavne dvoma položkami:

  • palivo – sem sa dajú rátať aj plasty, mazivá a hydraulický olej;

  • agrochemikálie – sem patria primárne minerálne hnojivá a pesticídy.

Na výrobu paliva a agrochemikálií sa používa najčastejšie zemný plyn a ropa. Spomedzi agrochemikálií zaberajú najvýznamnejšie miesto dusíkaté hnojivá, či už samostatne, alebo v zmesi napr. NPK (N-dusík, P-fosfor, K-draslík). Na výrobu dusíkatých hnojív sa používa zemný plyn, ktorý je zdrojom vodíka pre výrobu čpavku a čpavok je zas vstupnou surovinou pre ďalšie chemické procesy. Ropa je zas zdrojom aromatických zlúčenín, ktoré spolu s kyslíkom, dusíkom (čpavok), fosforom (fosfáty), halogénmi (fluór, chlór) a inými prvkami tvoria základy pesticídov. Pritom ropa a zemný pri výrobe agrochemikálií sa spotrebováva nielen ako vstupná surovina, ale aj ako zdroj energie t.j. v oboch prípadoch ide o kalórie resp. kWh, ktoré sa zarátavajú do celkovej energetickej bilancie poľnohospodárstva.

Nečakané externality

Použitie agrochemikálií prispieva k degradácii pôdy a to z toho dôvodu, že sa tým druhovo ochudobňuje a následne aj likviduje pôdna biota. Toto je výsledok pretrhnutia symbiotických vzťahov medzi rastlinami a pôdnou biotou práve z dôvodu aplikácie dusíkatých hnojív/NPK a agrochemikálií. Ide totiž o dve veci. Po prvé – rastliny vyživajú pôdnu biotu na to, aby pre ne získavala esenciálne prvky, či už ako symbionta (mykorhízne huby, hľúzkové baktérie, atď), alebo ako saprofit (rozklad odumretých organizmov/organických látok). Druhou vecou je toxicita niektorých agrochemikálií pre pôdnu biotu napr. herbicídy a fungicídy. Symbiotické organizmy nielenže sprístupňujú makro-prvky ako NPK aj z väčšej vzdialenosti než je bezprostredná blízkosť koreňového systému, ale aj mikro-prvky ako sú zinok, selén, bór atď spolu s vodou vymieňajú za glukózu a rastové faktory. Tento systém narušujú práve minerálne hnojivá NPK, ktoré síce dodajú makro-prvky, ale zanedbávajú mikro-prvky. Toto spolu s toxicitou pesticídov a ťažkou mechanizáciou/nevhodnými poľnohospodárskymi praktikami nielen umŕtvuje pôdnu biotu a tým znižuje schopnosť zadržania vody (pôdna biota vytvára svojou činnosťou humus), ale aj urýchľuje vodnú a veternú eróziu.

Návrhy riešenia

Agrochemikálie, a to hlavne minerálne hnojivá majú svoje miesto v poľnohospodárstve, ale len na naštartovanie a urýchlenie niektorých procesov napr. bór uvoľňuje z listov stromov glukózu do koreňov a tak vyživuje symbiotickú hubu, ktorá na oplátku dodá minerálne látky. A to je dôležité z toho dôvodu, že treba vyživovať primárne pôdu resp. pôdnu biotu, ktorá zas vyživuje rastliny. To je prvá vec.

Druhá vec je, že treba na lokálnej úrovni uzavrieť cirkuláciu živín t.j. oživiť živočíšnu výrobu, lebo hnoj resp. z hnoja vyprodukovaný humus je zdrojom živín pre pôdnu biotu.

Treťou vecou je, že treba pracovať v rámci sukcesie, teda nielen vrátiť krajine ráz spred pol storočia resp. storočia, ale aj minimalizovať invazívne postupy, ako sú orba a použitie ťažkej techniky. Čo v praxi bude znamenať to, že sa budeme musieť vrátiť k agrolesníctvu a modernizovať ho. Teda mechanizácia áno, ale nie je jedno aká. A tiež vysadzovať stromy, samozrejme áno, ale nie je jedno aké druhy a s akou orientáciou atď.

S pozdravom

Oracle 911

Výzva: prosím začnite čítať hrubé knihy (je to fuk s ktorým začnete), v nadchádzajúcom období znalosti v nich obsiahnuté budeme potrebovať všetci.

Poznámka: Diskusia je nižšie a je otvorená.

9 thoughts on “Problematika vstupov pre poľnohospodárstvo

  1. vidim, ze toto tu nikoho nezaujima
    ako si to myslel s tou orbou je naorbe nieco zle? skor vidim vacsie zlo v postupoch obmedzenych len na podmietku, ak cas od casu nepreoras, poda sa neprevdusni, nepremrzne, neustale zhutnuje

    Páči sa mi

    • Čo je na orbe zlé? Ani neviem kde začať?
      Tak začnem od toho, že napomáha veternej a vodnej erózie pôdy a na niektorých miestach v Čechách už nie je ani ornica lebo to odnieslo vietor a dážď.
      Pokračujme tam, že narúša prirodzené procesy tvorby humusu v pôde, lebo pri zvýšenom prístupe kyslíka mikroorganizmy rozkladajú organické zbytky. Ďalšia vec je, že orba poprevracia vrstvy pôdy a to sa vyskytuje na veľkej ploche len v prípade prírodných pohrôm, a takéto podmienky priťahujú pionierske druhy t.j. burinu. Nehovoriac o tom, že nedostatok organického materiálu spôsobuje nielen zníženie schopnosti zadržiavať vodu t.j. narúša sa vodný cyklus, ale aj napomáha erózií. Keď k tomu prirátame to, že v súčasnosti sa nerobí hĺbková orba t.j. vrchné vrstvy sa skypria, ale nižšie vrstvy sa stanú pre vodu prakticky nepriepustnou t.j. narúša sa vodný cyklus ešte viac.
      Končím s tým, že pôdne organizmy za optimálnych okolností starajú o to aby pôda prevzdušnila a nezhutnila.

      Takže ešte nejaké námietky/otázky?

      Páči sa mi

      • ok, ako to potom robis ty? ake mas postupy pri pestvani a obrabani pody?mna ako sedliaka ma to zaujima.
        ja striedam kazdy rok plodinu, zemiaky, psenicu, jačmeň( hrach),ovos, potom lezi parcela ladom aj dva roky a zacina znova zemiaky……predtym podmietka, mastalny hnoj, zaoravka, pred zimou hlboka orba
        bez umelych hnojiv
        fakt ma zaujima , ako to robis ty

        Páči sa mi

      • Ja nijako, ale vidím ako moja mama sa trápi s motykou a čo sa deje s pôdou a ako je to degradované (chodím na polia), a keď jej poviem, že takto už nech nerobí a nech to robí inak, tak sa zatvári akoby som mal dve hlavy.
        Ďalšia vec, je kopa informácií o tom, že existujú alternatívy a ako fungujú.

        A aby si ma nenazval teoretikom a nemusel som ťa zmazať dodávam dve veci:
        -nemám čas kvôli blogu a zamestnaní sa zaoberať záhradou tak, ako by som chcel;
        -na jar a jeseň jej pomáham.

        Páči sa mi

  2. Nase cierne zlato – kravsky hnoj, dazdova voda, VS vedci maju asi v hlavach to co maju. Ludia musia zazit na vlastnej kozi, aby sa poucili……ci sa nam to paci alebo nie. Nevazia si nic, Bozie dokonale stvorenie, chlieb Nas kazdodenny, hodnotu prace druheho cloveka, svoje zdravie a dnes uz dokonca ani zivot toho druheho na ukor seba.

    Ale precitnu….a uz to nebude trvat “dlho” no a uvidime, co vsetko sa udeje……

    Zelam Vam vela energie, trpezlivosti a kludu pri praci na blogu, ale samozrejme a hlavne aj mimo neho. Ako vlastne aj kazdemu a vsetkemu ostatnemu naokolo nas.

    Páči sa mi

  3. Ja som toho roku v sade vobec nekosil, a zem bola aj v horucavach vlhka a ochranena, ak prsalo, tak zachytia viac vlahy, mala sama od seba tien a chranila sa. Sadil som este dalsie ovocne, aj ine stromy, tak aby ich leto nevysusilo. Zenuska moja neryluje zeleninovu zahradu, viac menej iba zlahka kypri. Prikrivame slamou co to pred palavou, udrzujeme si pozemok vlhky aby sa nam mlade stromy ujali. Momentalne je to pocasie take, ake je. Ine ako za nasich detskych cias, tak clovek hlada v danom case najvhodnejsi mod, ako co najlepsie v sulade navzajom ako tak fungovat.
    Coho mame viac,rozdame a na oplatku dostaveme to,, coho mame menej od inich.

    Vsade naokolo zazrak sveta. Ako vedia ceresne, ze maju byt ceresne a nic od nas nechcu…..proste rastu, dozrievaju ako vsetko naokolo…………stale je za co Dakovat………Ludia zabudli dakovat a ani nas to nikto poriadne neucile, preco……..nuz tak prisiel cas, ze sa zase budu na zaklade danej reality rozpamatavat

    Cim skor pochopime, preco a ako Dakovat…….o to rychlejsie bude mozna obnova prebiehat……….samozrejme iba moje osobne poznanie a navod na udalosti navokol sa dejuce.

    Liked by 1 person

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s